Historia
27.02.2008
Mestská hromadná doprava sa v Košiciach začala vykonávať v roku 1891, čím sa Košice stali tretím mestom v poradí, kde bola zavedená koľajová mestská doprava na území bývalého Československa. Jej vznik súvisel najmä s rozvojom priemyslu a obchodu. Projekt na výstavbu koľajových tratí pre konskú dráhu bol však schválený už v roku 1884, pričom sa vtedy o jeho realizáciu uchádzalo niekoľko podnikateľov. Niekoľkoročné zdĺhavé a neúspešné rokovania s jednotlivými uchádzačmi, ktorých podmienky nakoniec neboli pre mesto akceptovateľné spôsobovali neustále oneskorovanie jeho realizácie. Zmluvu o výstavbe koľajovej konskej dráhy mesto uzavrelo až 20. 9. 1890 s podnikateľom Štefanom Popperom. 
Povolenie na jej výstavbu bolo vydané 14. 5. 1891 výnosom Ministerstva obchodu v Budapešti č. 24451/III. Podnikateľ založil firmu s názvom "Kassai közúti vasút" (Košické pouličné dráhy) a začal s výstavbou tratí. Prvý úsek hlavnej trate "Železničná stanica - Hospodárska škola" sa podarilo do premávky uviesť už 14. 11. 1891. V roku 1892 bola trať predĺžená až do Čermeľského údolia a postupne pribúdali aj ďalšie - vedľajšie trate. Z dôvodu zabezpečenia čo najväčšej efektivity prevádzky sa okrem osobnej dopravy zrealizovala aj preprava nákladná. Prepravu na tratiach zabezpečovalo 32 koní osobnej a 6 koní nákladnej dopravy. Vozidlový park vtedy tvorilo 15 osobných vozňov, 1 vozeň nákladný a 4 traťové vozíky. Firma mala k dispozícii vozovňu s maštaľou a zamestnávala 13 kočišov, 8 sprievodcov a 1 revízora. V septembri 1892 bol vydaný doplnok k výnosu ministerstva obchodu, ktorý firme povoľoval prepravu nákladov na tratiach parnou trakciou. V novembri potom vznikla spoločnosť s názvom "Kassai közúti vasút részvénytársaság" (Košické pouličné dráhy, akciová spoločnosť). Parná trakcia bola od júla 1893 rozšírená aj na osobnú dopravu. V roku 1895 sa opäť zaviedla osobná doprava s konským pohonom. V období 1896 - 1913 bol používaný kombinovaný systém osobnej dopravy s využitím konského aj parného pohonu. Vzhľadom na zastaralosť takéhoto riešenia bolo vedením mesta rozhodnuté o elektrifikácii koľajovej dopravy. Zmluvu o výstavbe električkových tratí mesto uzavrelo 15. 1. 1911 s firmou "Gesellschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich Co.". Firma postupne na základe tejto zmluvy postavila v meste električkové trate na osobnú aj nákladnú dopravu.
Zmluva bola uzavretá na obdobie 60 rokov s tým, že po jej uplynutí všetky objekty, zariadenia a vozidlá prejdú do majetku mesta Košice. V roku 1912 zaregistrovali novú firmu s názvom "Kassai villamos-vasút r.t." (Košické elektrické dráhy, účastinná spoločnosť). Nákladnú električkovú dopravu spustili ešte v roku 1913. Preprava osôb električkami sa začala 28. 2. 1914. Firma bola povinná vybudovať okrem tratí aj ďalšie prevádzkové objekty - vozovňu a jej vybavenie, admistratívnu budovu a čakárne na významnejších zastávkach. Dopravu na tratiach spočiatku zabezpečovalo 18 motorových a 10 vlečných osobných vozňov, 3 motorové a 3 vlečné nákladné vozne. V meste jazdili električky rýchlosťou do 20 km/h, mimo mesta do 30 km/h. Obmedzenie rýchlosti na 10 km/h bolo stanovené pri jazde na trati v úseku 40 m pred a za Dómom Sv. Alžbety. Sieť električkových tratí sa v nasledujúcich rokoch postupne rozvíjala. V roku 1918 vznikla nová akciová spoločnosť s názvom "Košické elektrické pouličné dráhy, účastinná spoločnosť", ktorá prevzala všetky práva a záväzky predchádzajúcej firmy. ďaľšia»
